Určite sa zhodneme, že zarosené okno nie je nič príjemné. Väčšina z nás sa s týmto javom niekedy stretla, niektoré domácnosti s rosením okien bojujú pravidelne – každú zimu. Nielenže je veľmi otravné vodu z okien a parapetov ráno čo ráno stierať, ale môžu dokonca vznikať zdraviu škodlivé plesne. Ako sa dá roseniu okien predísť? Kde sa tá voda berie? A kto je na vine?

Na začiatok treba povedať, že rosenie okien závisí predovšetkým od:

• teploty vonku,
• teploty v miestnosti,
• relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti.

Faktom je, že pri každom okne môže dochádzať k roseniu. Dá sa mu však predchádzať alebo sa riziko rosenia okien dá úplne minimalizovať.

Ako rosenie vôbec vzniká?

Vzduch je vždy do určitej miery nasýtený vodnými parami, čo vyjadruje relatívna vlhkosť vzduchu v percentách. Keď je vo vzduchu minimum vodných pár, hovoríme o suchom vzduchu. Naopak, vzduch s vysokým podielom vodnej pary vnímame ako vlhký vzduch. Čím je vzduch teplejší, tým dokáže absorbovať a udržať viac vodných pár, než studený vzduch.

Pre zdravie človeka je optimálna relatívna vlhkosť v byte alebo v dome v rozmedzí 45 – 55 %.

Teplota rosného bodu je taká teplota vzduchu, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami. Jeho relatívna vlhkosť je teda 100%. Pri ochladení tohto vzduchu sa jeho teplota dostane pod hranicu rosného bodu. Takýto vzduch už nedokáže dlhšie udržať vodné pary a tie skondenzujú, skvapalnia sa. Objaví sa voda. Platí teda, že k roseniu dochádza na všetkých povrchoch, ktorých teplota klesne pod hranicu rosného bodu.

Hodnoty rosného bodu – tabuľka

Nasledujúca tabuľka znázorňuje hodnoty rosného bodu (°C) v závislosti od relatívnej vlhkosti vzduchu (%) a teploty v miestnosti (°C).

Predstavte si bežnú situáciu. Je januárové ráno, v domácnosti je príjemná teplota 21 °C a relatívna vlhkosť vzduchu optimálnych 50 %. Z tabuľky vyššie dokážeme odčítať, že teplota rosného bodu je 10,2 °C.

Ak vonku do rána mrzlo a vnútorný povrch vašich okien sa ochladil na teplotu 10,2 °C alebo nižšiu, došlo k zaroseniu okien. A takisto došlo ku kondenzácii vodných pár na všetkých povrchoch s teplotou 10,2 °C a nižšou. Všetky tieto povrchy sú vlhké a spolu so všadeprítomným prachom tvoria priaznivé podmienky pre vznik nežiadúcich plesní.

Obľúbeným príkladom je tiež dobre vychladené pivo, ktoré ak vytiahnete z chladničky, okamžite sa orosí. Podobne aj zrkadlo v kúpeľni. Pri sprchovaní sa výrazne zvýši teplota aj relatívna vlhkosť vzduchu. Veľmi ľahko sa stane, že povrchová teplota zrkadla, stien, obkladačiek, či okna sa dostáva pod teplotu rosného bodu a okamžite dochádza k ich zaroseniu.

Rosenie plastových okien

K roseniu okien, a nielen plastových, ale samozrejme aj hliníkových či drevených, môže vo všeobecnosti dochádzať:

• z vonkajšej strany (z exteriéru)
• medzi sklami izolačného dvojskla či trojskla
• z vnútornej strany (z interiéru)

Rosenie z vonkajšej strany:

V určité dni roka sa stáva, že s východom slnka sa vonkajší vzduch ohrieva rýchlejšie, ako vonkajšia tabuľa okenného skla.

Môže tak vzniknúť výrazný rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou povrchu vonkajšieho skla. Ak sa teplota povrchu okien dostane na úroveň rosného bodu alebo nižšie, vyzrážajú sa vodné pary na vonkajšom skle.

Tento fyzikálny jav vypovedá o vysokej kvalite okien a ich nadštandardných tepelno-izolačných vlastnostiach. Tepelné mosty sú minimalizované do takej miery, že na jednej strane výrazne zabraňujú stratám tepla, na druhej strane však ani nedochádza k vyhrievaniu vonkajšej tabule izolačného skla stratami drahého tepla z interiéru.

Rosenie medzi sklami:

Vnútorný priestor izolačného dvojskla alebo trojskla je vyplnený vzácnymi plynmi, najčastejšie argónom. Dištančný rámik hermeticky uzatvára priestor medzi sklami, aby vzácne plyny neunikali a naopak, aby sa vodné pary nedostali dovnútra. Kvalitné dištančné rámiky obsahujú tzv. molekulárne sito, ktoré dokáže pohlcovať nadbytočnú vlhkosť.

V prípade, že pozorujete rosenie vo vnútornom priestore izolačného skla, jedná sa s veľkou pravdepodobnosťou o reklamovateľnú vadu (ak samozrejme nedošlo k praskline alebo inému poškodeniu skla manuálne). Príčinou je, že do vnútra skla preniká vzduch s vodnými parami, ktoré sa pri dosiahnutí rosného bodu vyzrážali.

Už len tým, že dýchame a existujeme v domácnosti, obohatíme vzduch priemerne o 3 litre vody za deň. Ak k tomu pridáme varenie, pranie, sušenie a žehlenie oblečenia, sprchovanie alebo kúpanie, umývanie riadu, skrátka všetko, pri čom vzniká vodná para, dostaneme do vzduchu veľmi veľa vody. Podobne aj príliš veľa izbových rastlín v domácnosti vlhkosť zvyšuje.

V novostavbách, kde boli použité mokré procesy, je treba so zvýšenou vlhkosťou prvé 2-3 roky rátať a o to dôkladnejšie vetrať, prípadne použiť pohlcovače vlhkosti.

V domácnosti môžete na zistenie momentálnej vlhkosti použiť klasický vlhkomer, ideálne je však sledovať priebeh relatívnej vlhkosti a teploty počas 24 hodín meračom so záznamníkom, aby mal zákazník prehľad o celkovej klíme v izbe.

Ako zabrániť roseniu okien?

Dodržiavaním nasledovných zásad eliminujete rosenie okien:

1. Správne vetrajte

V zime vetrajte nárazovo, cez úplne otvorené okno, aspoň 3 krát denne po dobu  4 – 6 minút.

Vo vykurovacej sezóne neodporúčame vetrať dlhšie, ani používať mikroventiláciu či len vetračku. Dôvodom je, že pri dlhom zimnom vetraní okrem výmeny vzduchu dochádza k výrazným únikom tepla a k ochladzovaniu stien bytu. Následne bude trvať dlhšie, kým miestnosť vykúrite na požadovanú teplotu, čo vás zbytočne stojí peniaze, doslova „vyhodené von oknom“.

Doba potrebná na úplnú výmenu vzduchu v miestnosti pri úplne otvorenom okne je závislá od vonkajšej teploty. Na jar a jeseň postačuje vetrať 10 – 20 minút,  v lete 25 – 30 minút.

2. Zakúrte a zvýšte teplotu vzduchu v miestnosti

Nastavte termostat na vyššiu teplotu. Už zvýšenie teploty o 1°C môže vyriešiť problémy s rosením. Teplý vzduch udrží väčší objem vodných pár a zvýši sa aj teplota rosného bodu (viď. tabuľka s rosnými bodmi vyššie)

3. Neprekrývajte radiátor parapetnou doskou

Teplý vzduch z vykurovacieho telesa prúdi smerom hore a vyhrieva okno zvnútra. Preto by zdroje tepla mali byť umiestnené pod oknom. Pokiaľ prekryjete radiátor príliš širokou parapetnou doskou, nedostane sa teplý vzduch k celej ploche okna a povrchová teplota skla (najmä v spodnej časti okna) tak s vyššou pravdepodobnosťou klesne pod rosný bod.

Pokiaľ ste zvolili francúzske okná alebo posuvné dvere, dbajte na to, aby podlahové konvektory boli v optimálnej vzdialenosti od okien.

4. Vytiahnite vnútorné žalúzie

Vnútorné žalúzie bránia cirkulácii teplého vzduchu. Preto počas najchladnejších zimných nocí odporúčame vnútorné žalúzie vytiahnuť.

5. Prádlo sušte v sušičke alebo mimo domácnosť

Čerstvo vyprané prádlo je veľkým zdrojom vlhkosti, ktorá sa pri sušení odparuje a výrazne zvyšuje vlhkosť. Pokiaľ je to možné, sušte prádlo v sušičke, vonku alebo na balkóne.

6. Znížte počet izbových rastlín v domácnosti

Príliš veľký počet izbových rastlín rovnako zvyšuje vlhkosť vzduchu. Určite odporúčame, aby ste kvety nemali priamo na parapetnej doske.

7. Použite odsávače pár a ventilátory

Pri varení zapínajte digestor, ktorý okrem vôní odsaje aj vodné pary. V kúpeľni nezabúdajte na kvalitný ventilátor a pri sprchovaní zatvárajte dvere, aby sa vodné pary nešírili do ostatných miestností.

8. Použite pohlcovače vlhkosti

Pohlcovače vlhkosti sa osvedčili pri novostavbách, ktoré sa prvých 12-24 mesiacoch vyznačujú vyššou vlhkosťou.

ZHRNUTIE:

Aby ste zabránili roseniu okien, je dôležité

• znížiť vlhkosť v miestnosti,
• zvýšiť izbovú teplotu,
• zabezpečiť, aby sa vnútorná tabuľa okenného skla neochladila pod teplotu rosného bodu,
• alebo rozumnou kombináciou všetkých troch bodov.

Znížiť vlhkosť v miestnosti môžete správnym vetraním alebo redukovaním zdrojov vlhkosti.

Zvýšiť izbovú teplotu môžete dostatočným prikúrením.

Článok je zo stránky https://www.slovaktual.sk/clanky/rosenie-okien-preco-vznika-a-ako-mu-zabranit/, ktorý sa radí medzi najväčších slovenských výrobcov PVC okien a dverí a vychádza zo zásad fyzikálných javov a poznatkov.

Konateľ spoločnost ADLER Plus s.r.o.

Mgr. Gajarský Michal